Klid, mír a pokora

Autor: Martin Petro | 13.4.2012 o 18:27 | (upravené 13.4.2012 o 18:32) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  105x

Skúste byť dnes na ľudí dobrý. Usmejte sa na niekoho len tak, aby mal aj on krajší deň, pomôžte starenke cez prechod...

Určite to poznáte aj vy. Na poslednú chvíľu vbehnete do autobusu a snažíte sa 90 centový lístok zaplatiť desaťeurovkou. Vodič len nemilo odvrkne, že máte platiť maximálne 5-násobkom ceny lístka a povie vám, aby ste si to utekali niekam rozmeniť. Vbehnete do najbližšieho stánku a vypýtate si žuvačky. Keď predavačka zbadá vo vašej dlani tú spomínanú „desinu“, zalapá po dychu, schmatne kalkulačku, aby vedela, koľko vám má vydať a potom vám, zrejme za trest, nasype do hrste tie najmenšie drobné, aké v kase našla. (a potom že sa mama čuduje, prečo mám stále dotrhané rifle). Keď sa vrátite do autobusu, šofér samozrejme nezabudne milo poznamenať, že ste to mohli urobiť už skôr a nemuseli ste ho teraz zdržovať.

Slovenskou klasikou je prípad, keď stojíte niekde na zastávke a zrazu za vami pribehne bezdomovec alebo akýkoľvek asociál, ktorý potrebuje od vás 20 centov „na cestu do Žiliny“. Ak mu tých 20 centov, ktoré mu chýbajú na lístok, nedáte, veľmi ho to neodradí a pokúsi sa od vás vyžobrať aspoň jednu cigaretku. Samozrejme, všetko takým štýlom, akoby ste boli jeho najlepším kamarátom, prípadne kráľom celého sveta a on vašim najoddanejším pätolízačom. Ak mu však odopriete aj tú cigaretku, v momente sa zmeníte na „k****a v********o s********o“.

Občas sa stáva, že kráčate po ulici a máte takú plnú hlavu starostí, že si vôbec nevšímate ľudí naokolo, až kým do jedného náhodou nevrazíte a nevyrazíte mu z rúk nejaké papiere, nákup, mobil... Napriek tomu, že tomu človeku pomôžete zdvihnúť sa zo zeme, pozbierať rozsypané rožky a všemožne sa mu ospravedlníte, počujete opäť raz len spŕšku invektív, začínajúcich klasickou vetou: „Ach, táto dnešná mládež, to je...“.

Nebolo by fajn, keby vám ten šofér predsa len vydal z tej desaťeurovky (vždy má toľko peňazí, aby to zvládol) namiesto frflania? Nezačínal by sa váš deň lepšie, keby sa pani v stánku na vás milo usmiala a vydala vám peniaze, kvôli ktorým nemusíte kupovať nové nohavice? Nemôže ten bezdomovec úprimne povedať, načo sú mu tie peniaze, alebo len myknúť plecami, ak mu ich nedáme? Je naozaj až tak ťažké pochopiť, že ste do niekoho nevrazili úmyselne, je ťažké povedať, že sa to môže stať každému a že sa na vás nehnevá?

Ja viem, asi by som chcel veľa. Veľmi veľa. Mám pochopenie pre ľudí, ktorí sa chovajú nevrlo a nepekne, za tie roky som si na nich už zvykol. Chápem, že majú na krku hypotéky, každý deň rozmýšľajú nad tým, ako uživiť rodinu, žijú v permanentnom strese a zhone, ale aj tak si myslím, že ak by sa mohli správať aspoň trošku ľudskejšie. Veď ani môj život nie je ružová záhrada, problémov mám vyše hlavy, ale napriek tomu som na ľudí dobrý.

Skúste to aj vy. Skúste byť dnes na ľudí dobrý. Usmejte sa na niekoho len tak, aby mal aj on krajší deň, pomôžte starenke cez prechod, alebo kúpte bezdomovcovi bagetu, uvidíte, aký je to príjemný pocit. Spravme si ten svet trošku lepší, keď môžeme.

PS: Týmto nechcem hádzať všetkých šoférov, predavačky, alebo vlastne všetkých ľudí do jedného vreca, nájdu sa aj výnimky, ktorým prajem, nech im to ešte dlho vydrží. A ostatným prajem, aby našli Pokoru, Mír a Klid.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?