Obchody sú už nejaký ten piatok plné bonbonier v tvare srdca, cukríkov v tvare srdca, medovníkov v tvare srdca...všetkého v tvare srdca. Mobilný operátori sa predbiehajú v tom, kto koľkým ľudom umožní volať a smskovať zadarmo. Ľudia riešia, či sú šperky lepšie ako kvety s bonboniérou, či sa ich polovička poteší wellness pobytu alebo romantickému víkendu na chate, či sa na večeru pri sviečkach hodí viac teľacie ako bravčové...
Ľudia sú skrátka chorí, posadnutí, ovplyvnení komerčnou bublinou okolo Valentína, najromantickejšieho dňa, aký len kedy kto vymyslel. Predbiehajú sa v kreativite darčekov, pričom sú všetky aj tak dokonale klišovité, opakujúce sa z roka na rok s maličkými obmenami.
Chlapi sa snažia ukázať aspoň raz do roka, akí su ohromní romantici, kupujú drahé darčeky, len aby ukázali, ako svoju ženu veľmi ľúbia a ako strašne im na nej záleží. Mne sa to však zdá akési neosobné. Samozrejme, aj ja by som svojej frajerke kúpil nejaký ten kvet, lebo sa to jednoducho patrí, ale drahé šperky a dovolenky? Nie je to neosobné? Nepotešila by ženu radšej nejaká jednoduchá báseň? Kratučká, so 4 veršami, úprimná a od srdca? A čo tak umyť namiesto nej riad, vyprať, povysávať?
Ženy vedia, ako na to. Kupujú si nové erotické spodné prádlo, ktoré aj tak majú na sebe len pár sekúnd, vyvárajú večeru so sviečkami a kvalitným vínom a robia všelijaké podobné veci, ktoré potešia nielen oko či maškrtné brucho ich partnerov, ale aj všeličo iné. Je to síce pekné, milé, ale nič, čo by sa nedalo očakávať. Čo tak raz prekvapiť partnera niečím, čo by od vás nikdy nečakal? Taká poukážka na 10 pív v jeho obľúbenej krčmičke, lístky na majstrovstvá sveta v hokeji alebo zopár kvalitných cigár?
Doteraz som, samozrejme, hovoril len o tých šťastnejších z nás. O tých, čo tú svoju polovičku majú a majú teda pre koho vymýšľať prekvapenia. Tí menej šťastní si vytvárajú na fejsbuku skupiny o tom, že na Valentína budú opäť sami, tak, ako minulý rok, predminulý a tiež aj ten predtým. Tí menej štastní vám budú tvrdiť, že takto je to aj tak pre nich lepšie, lebo aspoň ušetria, nebudú si musiet lámať hlavu s tým, akým darčekom majú prekvapiť...Aj tak však väčšina z nich dobre vie, že by boli oveľa radšej, keby tie peniaze alebo čas strávený rotmýšľaním obetovali na niekoho, na kom im záleží.
Tiež patrím k tým, čo budú sami, ale určite to teraz nebudem oplakávať, lamentovať nad tým, prečo ma nikto nemá rád a zúfalo spamovať nástenky spomínaných fejsbukových skupín smutnými smajlíkmi, svojím fňukaním ani ničím podobným. Veď Valentín je predsa je len jeden deň v roku, v podstate ničím výnimočný, rovnaký ako ostatné. Ak niekoho ľubite, nezáleží predsa, či je 14. február alebo 19. október.